Predsedovia vlád v tomto volebnom období majú zvláštny „dvojitý“ meter na definovanie bezpečnostných rizík. Až taký zvláštny, že má galaktické rozmery.
Prvý (dnes už expremiér - hurá) videl bezpečnostné riziko v niekoľkých dlažobných kockách nájdených v kríkoch na námestí a zvolal kvôli tomu Bezpečnostnú radu Slovenskej republiky. Vraj hrozil štátny prevrat! Nuž – aj keby nešlo o pozostatky stavebných úprav námestia, s niekoľkými dlažobnými kockami proti po zuby ozbrojeným a vycvičeným mocenským zložkám – to chce väčšiu fantáziu, ako mali doteraz všetci tvorcovia sci-fi filmov dohromady.
Ten druhý (jeho nasledovník – žiaľ) nevidí bezpečnostné riziko v tom, že spoločníčka mafiána a jeho blízky obchodný partner sa dostanú na významné funkcie na Úrad vlády SR, kde prichádzali do kontaktu s informáciami najvyššieho štátneho utajenia. Treba zdôrazniť – originál talianskeho mafiána, príslušníka jednej z najobávanejších zločineckých skupín na svete. Toho, čo bol aktuálne odsúdený na vysoký trest odňatia slobody za pašovanie kokaínu a ešte donedávna si užíval na Slovensku vďaka priazni našich úradov čerpanie eurofondov, s najväčšou pravdepodobnosťou neoprávnene.
To, že v prvom prípade v situácii, keď nespokojnosť občanov vyvrcholila do najväčších demonštrácií od novembra 89, šlo o snahu odvrátiť pozornosť od osobnej zodpovednosti za hrozný stav, do ktorého sa naša krajina dostala, je jasné. A že v druhom prípade ide servilnosť voči svojmu predchodcovi a určite aj strach z neho a ľudí v jeho pozadí, je tiež jasné.
Čo nie je jasné, že tomuto ešte niekto uverí. Inak by už ani jeden z nich, ani ich strana neboli pri moci.
Ludvík Posolda